Na ďalekom východe
Keď si chce človek z Bratislavy užiť ďaleký východ, musí si zobrať pár dní voľna, pretože víkend stačí tak akurát na cestu tam a späť. A tak sme urobili aj my a už v piatok ráno sme celá rodinka sedeli v aute a smerovali na východ. Cesta ubiehala pokojne, Stella a Sunny pospávali a ja som sa s manželom „kochala na ďalších úsekoch diaľnice“, ktoré pribudli. Aj tento krát sme mali tú česť na vodičov, ktorí svojou bezohľadnou jazdou a obiehaním ohrozujú nie len seba, ale aj nás ostatných. Srdce nám ale zaplesalo, keď sme zbadali Tatry a tak dobré pocity zvíťazili nad tými pochmúrnymi. Pri pohľade na Tatry si uvedomujem blízkosť domova, začne ma to hriať pri srdci. No proste som srdcom výchoďniar. 
Doma sa nás už nevedeli dočkať, teda neviem, či nás alebo psíkov. Pretože vždy sa najskôr potešia s babami, až potom zbadajú, že sme tam aj my. Ale som rada, pretože sa v Bardejove cítime vždy ako doma. Po dlhej ceste sme baby nechali oddychovať doma a my sme piatok využili na nákupy. Perfektne sa tam nakupuje a hlavne lacno. V sobotu sme pre zmenu zašli trochu skrátiť frizúry, veď nech sme aj pekní. A nedeľa, klasická pohodička, oslávili sme mamkine narodeniny, blahoželala aj Stella a Sunny. Krásnu slnečnú nedeľu sme využili aj na malý výlet na chatku, kde sme posedeli pri kávičke a prešli sme sa po okolí. V jeseni, keď les hýri všetkými farbami, sú prechádzky najkrajšie. Stella a Sunny sa opäť bláznili s diskom a môj brat s nimi. Večer sme zbalili všetky kufre a vycestovali do Popradu. U brata sme si spravili príjemnú atmosféru pri krbe a zaspávali sme s pukajúcim ohňom. Poviem Vám, neskutočná romantika. A ja som zistila ,aký je môj ďalší sen: bývať v dome s krbom. V pondelok po obede sme vyrazili domov do Bratislavy, cesta vraj bola dobrá, manžel povedal, pretože ja som odfukovala so Stellou a Sunny. Šťastne sme došli a ja sa už teraz teším na ďalší výlet do rodného mesta, len keby ten východ nebol tak ďaleko. Fotky nájdete tu.
