Cup Mania

Aj keď sa preteky konali cez víkend 5.-6.6.2010, na Kamenný Mlyn sme vyrazili už v piatok po práci. Našťastie po tých záplavách sa počasie umúdrilo a bolo až priveľmi horúco. V piatok sme si spravili pár zónoviek, veď tréning nebol kvôli počasiu už veľmi dlho. Sunny bežala celý víkend krásne. Rozhodcovia Arthur Rodges a Iveta Lukáčová tiež nesklamali a stavali nám krásne parkúry. Arthur Rodges sa predviedol ako pravý anglický gentleman. V sobotu sme začali parkúrom agility, ktorý sme zabehli čisto a skončili na 6. mieste z 32 tímov Small. No čo už, aj keď Sunny dá zo seba všetko, nemá v rýchlosti šancu na šeltie a PRTov. Jumping sme takisto zabehli čisto a obsadili 10. miesto z 32 tímov.  Budem sa opäť opakovať, ale aj skúšku SA2 sme zabehli čisto a vyhrali sme 3. miesto z 11 tímov.  So Stellinkou som behala iba skúšku SA1. V tom teple a s faloškou som bola rada, že vôbec ide. Na predposlednej prekážke sme sa však diskli. Stellinka chcela ísť tunel ešte raz, síce len doňho nakukla, ale aj tak som z nej mala veľkú radosť. Unavení po celom dni sme si dali dobrú večeru, samozrejme aj psíky, trošku sme pokecali, zasmiali sa a skoro zaľahli spať.  V nedeľu už pri nás doslova toľko šťastia nestálo. Začali sme jumpingom a tam sme aj skončili. Sunny bežala krásne, pekne sme si s

parkúrom poradili, už sme to mali skoro za sebou, zatiaľ bez chyby a čakal nás už len v rovinke slalom, za ním tunel a rovno skočka. Sunny nezvykne robiť chyby v slalome a tak tomu bolo aj tento krát, rozbehla sa do tunela a ja som už cítila, že nemáme čo pokaziť. Určite ten pocit poznáte. A predsa sa to stalo.  Spadla som pri poslednej skočke. Pri páde som zachytilo krídlo, to spadlo, a aj keď Sunny dobehla do cieľa, kvôli spadnutému krídlu to bol dis. Spadla som na koleno a myslela, že je zlomené. Bola to hrozná bolesť. Najviac mi bolo ľúto Sunny, pretože ona sa nezľakla, skočila aj poslednú tyčku a utekala ku mne. Nechápala, čo sa so mnou deje a prečo plačem, veď predsa ona nič zlé neurobila. Takto skončila naša nádej na pohár v súčtoch štyroch behov. Keby som nespadla, bol by to tretí čistý beh a stačilo dobehnúť už len jeden a určite by sme sa umiestnili na druhom alebo treťom mieste. Škoda, bolo by to pekné, ale ešte si na to musíme počkať. Chcem sa ale poďakovať všetkým, čo sa postarali po tom páde o mňa a hlavne o Sunny. Nechcem písať mená, aby som na niekoho nezabudla, pretože v tej bolesti som fakt chvíľu nevnímala svet okolo seba, ale oni vedia, ktorí sú to a patrí im moje veľké ĎAKUJEM. Nasledujúce behy som pre toto zranenie musela vynechať. Koleno sa lieči, no chvíľu potrvá kým opäť obujem svoje turfy. Držte nám teda palce a labky, nech sa rýchlo dám dokopy, nech nás v budúcnosti zranenia obchádzajú a môžeme si s mojimi psíkmi dlho užívať tento krásny šport. Za fotky ďakujem Romanovi a naše videá si môžete pozrieť tu.