Bilancia víkendu 4.-5.6.2011 a teda prvých pretekov agility Sunny s Monikou: Dvakrát 2. miesto v skúške SA1. V otvorených behoch Sunny nemala šancu, ale za tých podmienok som rada, že vôbec išla. Tri behy zabehla bez chyby a jeden s jednou chybou. Som spokojná, pretože sme nešli vyhrávať, ale zabehať si pre radosť. Super baby, fandím vám. Niekoľko videí a fotiek nájdete tu, za fotky ďakujem Anitke.
Slnečný deň, koláče, slané, dobrý guláš, alko a nealko, radosť, správni ľudia a ich psi, tieto slová asi dostatočne vystihujú deň, ktorý sme dnes prežili na cvičáku. No chýbala nám Monika, preto Sunny tentokrát oddychovala. Trošku som ale babule „prebehla“ ja, teda podľa mojich zdravotných možností. Zabávala som sa aj fotením a tu je výsledok.
Nedeľu sme opäť strávili na cvičáku. Sunny už bez problémov trénovala s Monikou a užívala si parkúr. Musím sa ale priznať, že trošku žiarlim, ale keď vidím aj na fotkách, že Sunny je šťastná, tak moja sebeckosť musí ísť bokom. Sunny milujem nadovšetko, je to moje malé radostné slniečko. A z toho vyplýva aj môj strach o ňu. Keď ju vidím na hojdačke, zle sa mi na to pozerá a mám zmiešané pocity. Ona sa ale k tomu stavia hrdinsky a s veľkým srdcom. Sunny agility miluje a preto sa chcem aj takto Monike veľmi pekne poďakovať, že ju robí šťastnou. A tu sú všetky fotky z nedeľného tréningu.
Dňa 11.12.2010 to celé vypuklo na Kamennom mlyne. Opäť skvelá akcia žltých. Pedigrácii nie sú dobrí len preto, že trénujú, ale predovšetkým držia spolu a vedia sa spolu perfektne zabávať. Ale poďme poporiadku. Najprv sme vybehali psíky, trošku potrénovali na snehových prekážkach, poguľovali sa a nasledovala zábava pre dvojnožcov. Psíky v tom čase už odfukovali do vankúšov na teplučkých izbách. My sme sa ohriali hruškovým prípitkom, rýchlo zbaštili kapustnicu a ponáhľali sa k darčekom. Každý niekoho obdarúval a pri mnohých darčekoch z toho budú mať radosť aj naši psi. A osobne si myslím, že to tak má byť, pretože keby sme nemali ich, nikdy by sme sa asi nestretli. Aj tento rok sme dostali darčeky od nášho manažéra Jura, ale asi najviac nás potešila tombola od Pedigree. Ja osobne som v tom hypnotizovaní zabudla nafotiť tú skvelú tombolu. Ale oplatilo sa hypnotizovať, pretože sa na nás šťastie usmialo a odniesli sme si pekný ruksak a najpopulárnejší hovienkovač. Potom už nasledovala nespútaná zábava. Niektorí vydržali do polnoci, iní to potiahli až do rána. Každý podľa svojich schopností a zvykov. Touto cestou sa chcem poďakovať všetkým nám, pretože to bola perfektná akcia. Najväčšia vďaka patrí ale Ježiškovi Pedigráčikovi, pretože kríza nekríza, bol k nám tento rok veľmi štedrý. Ďakujeme. Tu sú fotky.
Počas víkendu 14.-15.8.2010 sme sa zúčastnili agility preteku SNP na Kamennom mlyne, ktorý organizoval náš klub Pedigree. Na KM sme vyrazili už v piatok. Spoločnosť nám ako vždy robila aj Stellka, ktorá síce nebehala, ale povzbudzovala nás. Rozhodcovia Roman Lukáč a Nalle Jansson stavali pekné parkúry. Naším cieľom bolo nespadnúť. Behy zodpovedali môjmu zraneniu spred dvoch mesiacov. Moje koleno ešte stále nie je v 100 % stave. Ale aj tak sa nám podarili pekné behy, niektoré s časovou stratou. No aj napriek tomu som bola spokojná, pretože sme obe behali s radosťou. Dokonca sme zabehli bez trestných bodov skúšku SA2 a obsadili druhé miesto. Z otvorených behov sme sa kvalifikovali do finále a tam skončili na 6. mieste kvôli skôr odskočenej hojdačke. Domov sme odchádzali s dobrým pocitom na srdci, pretože nikdy netreba zabúdať, že agility je zábava. Na Kamenný mlyn nás prišiel pozrieť aj náš Daffy, teda Stellinkine šteniatko. Bola som veľmi rada, že ho môžem vidieť a vystískať. Aj baby boli super a perfektne ho prijali. Všetci traja spolu boli strašne zlatí. V nedeľu nám spoločnosť robila Anitka so šeltiami a veľmi pekne jej ďakujeme za fotky, aj Noskemu. Videá z našich behov si môžete pozrieť tu.
Tento víkend 17.-18.7.2010 sme strávili na cvičáku. V sobotu bolo neznesiteľné teplo, ale vďaka Romanovi sme sa mohli my aj naši psíkovia osviežiť pod sprchou. Takže osviežení vodou sme aj trénovali. Do aktívneho tréningu sme sa od tohto týždňa mohli zapojiť aj my. Doktor mi povolil zaťažovať koleno už aj behaním. Sunny behala po parkúre ako strela, veľa krát som mala problém sledovať, kde je. Ale nečudujem sa jej, aj ja som si naše behy po takej dlhej dobe užívala. Stelle sa v sobotu behať v tom teple veľmi nechcelo, a preto sme len tunelovali. V nedeľu prišlo ochladenie, ktoré asi uvítal každý a páčilo sa aj našej Stelle. Bola som rada, pretože som na nej videla, že beží s chuťou a radosťou. Tento víkend nám bolo super – zišli sme sa dobrá partia, na správnom mieste, s rovnakou diagnózou nazývanou agility. Mám strašne rada tieto víkendy a veľmi mi už chýbali. Víkend na cvičáku = najlepší relax pre telo aj dušu. Za fotky ďakujeme Renči a francúzskym turistom.
Aj keď sa preteky konali cez víkend 5.-6.6.2010, na Kamenný Mlyn sme vyrazili už v piatok po práci. Našťastie po tých záplavách sa počasie umúdrilo a bolo až priveľmi horúco. V piatok sme si spravili pár zónoviek, veď tréning nebol kvôli počasiu už veľmi dlho. Sunny bežala celý víkend krásne. Rozhodcovia Arthur Rodges a Iveta Lukáčová tiež nesklamali a stavali nám krásne parkúry. Arthur Rodges sa predviedol ako pravý anglický gentleman. V sobotu sme začali parkúrom agility, ktorý sme zabehli čisto a skončili na 6. mieste z 32 tímov Small. No čo už, aj keď Sunny dá zo seba všetko, nemá v rýchlosti šancu na šeltie a PRTov. Jumping sme takisto zabehli čisto a obsadili 10. miesto z 32 tímov. Budem sa opäť opakovať, ale aj skúšku SA2 sme zabehli čisto a vyhrali sme 3. miesto z 11 tímov. So Stellinkou som behala iba skúšku SA1. V tom teple a s faloškou som bola rada, že vôbec ide. Na predposlednej prekážke sme sa však diskli. Stellinka chcela ísť tunel ešte raz, síce len doňho nakukla, ale aj tak som z nej mala veľkú radosť. Unavení po celom dni sme si dali dobrú večeru, samozrejme aj psíky, trošku sme pokecali, zasmiali sa a skoro zaľahli spať. V nedeľu už pri nás doslova toľko šťastia nestálo. Začali sme jumpingom a tam sme aj skončili. Sunny bežala krásne, pekne sme si s
parkúrom poradili, už sme to mali skoro za sebou, zatiaľ bez chyby a čakal nás už len v rovinke slalom, za ním tunel a rovno skočka. Sunny nezvykne robiť chyby v slalome a tak tomu bolo aj tento krát, rozbehla sa do tunela a ja som už cítila, že nemáme čo pokaziť. Určite ten pocit poznáte. A predsa sa to stalo. Spadla som pri poslednej skočke. Pri páde som zachytilo krídlo, to spadlo, a aj keď Sunny dobehla do cieľa, kvôli spadnutému krídlu to bol dis. Spadla som na koleno a myslela, že je zlomené. Bola to hrozná bolesť. Najviac mi bolo ľúto Sunny, pretože ona sa nezľakla, skočila aj poslednú tyčku a utekala ku mne. Nechápala, čo sa so mnou deje a prečo plačem, veď predsa ona nič zlé neurobila. 
Takto skončila naša nádej na pohár v súčtoch štyroch behov. Keby som nespadla, bol by to tretí čistý beh a stačilo dobehnúť už len jeden a určite by sme sa umiestnili na druhom alebo treťom mieste. Škoda, bolo by to pekné, ale ešte si na to musíme počkať. Chcem sa ale poďakovať všetkým, čo sa postarali po tom páde o mňa a hlavne o Sunny. Nechcem písať mená, aby som na niekoho nezabudla, pretože v tej bolesti som fakt chvíľu nevnímala svet okolo seba, ale oni vedia, ktorí sú to a patrí im moje veľké ĎAKUJEM. Nasledujúce behy som pre toto zranenie musela vynechať. Koleno sa lieči, no chvíľu potrvá kým opäť obujem svoje turfy. Držte nám teda palce a labky, nech sa rýchlo dám dokopy, nech nás v budúcnosti zranenia obchádzajú a môžeme si s mojimi psíkmi dlho užívať tento krásny šport. Za fotky ďakujem Romanovi a naše videá si môžete pozrieť tu.
Veľkú Noc sme draci pedigráci strávili na našom cvičáku. Bolo super, zabehali sme si, vyšantili sa, veľa sa prejedali a v sobotu sme si pochutnali aj na kotlíkovom guláši, ktorý nám urobil Roman. Vegoši mohli ľutovať, pretože bol veľmi chutný. Vďaka Bohu, že v pondelok pršalo, ani si nechcem predstaviť, čo by tento rok vymyslelo naše mužské osadenstvo na nás. Viac fotiek z našej Veľkej Noci, ako vždy nájdete v galérii.
Dňa 27. marca sme aj napriek nie 100% zdravotnému stavu boli povzbudiť našich drakov pedigrákov na ukážke agility v Nitre. Ako vždy, nechýbala super atmosféra, tak som sa nechala „strhnúť“ a pre radosť sme si trošku „zabehli“. Prežili sme opäť jeden krásny agility deň, z ktorého fotky si môžete pozrieť tu.
Dňa 20.3.2010 sme sa aj napriek zotavovaniu po operácii zúčastnili prvého jarného tréningu. Slniečko bolo príjemné, baby sa tešili a ja som urobila pár fotiek, ktoré si možete pozrieť.
