Januárové prechádzky

Perinbabka nespí, usilovne pracuje a tak máme aj v Bratislave stále zasnežené kopce. A čo robia yorkshiri v tomto počasí? Oblečení v zimných kombinézach si užívame víkendové prechádzky s našimi kamarátmi. Viac fotiek tu.

Snehová prechádzka

Ako inak, opäť sme sa stretli na cvičáku a vybrali sa na prechádzku. Tento krát to bolo iné. Sneh padal, vŕzgal pod nohami a psíkom sa z neho robili guličky na labkách. Prikladám ilustračné foto.

Vianočný večierok

A opäť jedna skvelá akcia žltých, ktorá sa konala 12.12.2009 – 13.12.2009. Všetci sme sa stretli, ako inak na Kamennom Mlyne, v našom druhom domove. Najprv sme si dali prechádzku do okolia, aby sme unavili psíky, ale asi sa nám to až tak nepodarilo, pretože následne počas večierku štekala celá chodba. Asi si naši chlpáči rozprávali vtipy. A veselo nebolo len im, ale aj nám. Nechýbala kapustnica, dobroty, ktoré sme si pre seba napiekli a darčeky. O zábavu sa nám staral Roman, ktorý nám spríjemnil chvíle videami, keď agility na Slovensku bolo len v začiatkoch a zároveň sa staral o hudbu počas diskotéky. No, čo Vám budem viac hovoriť, keď si pozriete fotky, pochopíte ako super sme sa mali.

Ukážka agility na výstave NitraCanis

Tento víkend, 5.12. – 6.12., sme sa zúčastnili ukážky agility na výstave psov v Nitre. Celú akciu zastrešovalo Pedigree, takže sme nemohli chýbať ani my, draci pedigráci. Ja so Sunny sme mali super odvoz, išli sme s Martou, za čo jej ešte raz veľmi pekne ďakujem. Stella ostala marodiť doma s Rasťom, pretože v piatok trošku kašlala. Oba dva dni prebiehali podobne, tak to zhrniem spolu. Roman nám zo začiatku staval pekné parkúry, k záveru pritvrdil, aby sa diváci mali na čo pozerať. Žiaľ, našli sa aj vystavovatelia, ktorým naša ukážka vadila, vraj sme na ich psy pôsobili stresujúco a báli sa Romanovho sexi hlasu z mikrofónu. Je neskutočné, čo ľudia dokážu svojím psom urobiť, len aby vyhrali na výstave. Keby spolu robili agility, zabavili by sa oveľa viac a psík by bol šťastnejší ako celý deň zavretý v klietke na výstave. Ale čo, aj takí sú ľudia a Boh ich má tiež rád. No najdôležitejšie je, že my sme sa v Nitre fakt bavili a radosť sme neskrývali. Poňali sme to ako mikulášsku akciu, takže nám nechýbali ani červené čiapky a rožky. Všetci sme bežali krásne a mnohí z nás sa stali favoritmi pre niektorých divákov. Favoritom preto, lebo na záver bola súťaž. Našou úlohou bolo čo najrýchlejšie zabehnúť trať zloženú zo skočky, ktorá bola začiatkom aj koncom, dlhého spojeného dvoj-tunela a 24 tyčkového slalomu. Diváci len tipovali a dúfali, že práve ten ich favorit bude najrýchlejší a bez chyby. Súťažili sme všetky tri kategórie spolu, takže my, small, sme nemali veľkú šancu s našimi malými nôžkami. Ale nevzdali sme to a bojovali sme. So Sunny sme prekvapujúco dostali dva typy na víťaza, čo bolo milé, ale aj keď sme sa veľmi snažili a zabehli to čisto a rýchlo, nestačilo to na „trápnu“ Renátu, ktorá to v oba dva dni s Agilkou (large) vyhrala. Tí, ktorí tipovali ju, boli vyžrebovaní a odniesli si pekné ceny od Pedigree. Na záver sme zabavili divákov ešte spoločným 24 tyčkovým slalomom, ktorý sme išli rýchlo za sebou. Trošku chaotické, ale bola sranda.  Asi takto by som v skratke opísala tento víkend, z ktorého si môžete pozrieť aj fotky. Ich kvalita nie je veľmi dobrá, ale viac som so svojho starého foťáku v tej hale nedostala.

Pedigree víkend

Sme skvelá partia, o čom svedčí aj tento víkend. Všetko to začalo sobotňajšou prechádzkou na hrádzi. Psíky sa ponaháňali, my sme sa príjemne prešli a pokecali. Na chvíľu sme skočili aj na cvičák a zabavili sme sa na 24 tyčkovom slalome. Ale pre dnešok to ešte nebolo všetko. Večer sme sa stretli v podniku Bastion pab. Nedá mi nespomenúť aj jazdu električkou. Bola to prvá jazda Piera. Vyzerali sme, akoby sme práve prišli z marsu a niektorí aj s prasacou chrípkou, no jednoducho povedané bavili sme sa. V podniku sme si dali chuťovky pre naše hladné žalúdky a užívali si kapelu pri najlepšom stole, vďaka Roman, v ušiach mi hučalo ešte aj v posteli. Aj parket bol náš, lepšie povedané mladšie ročníky nás s chuťou reprezentovali. V nedeľu sme využili pekné počasie a zabávali sme sa opäť na cvičáku. Roman vymyslel jednoduchú dráhu a išlo o to, kto ju zabehne najrýchlejšie. A Ivetka spravila dve rovnaké dráhy vedľa seba a išlo o to, kto z dvojice príde skôr do cieľa. Ivetka musela túto hru ukončiť rozobratím dráhy, pretože by sme tam boli možno až do teraz. Lúčim sa s vami naším pokrikom 1,2,3, … Pedigree. Fotky nájdete tu.

Trainer agility cup

3. – 4. októbra sa konali dlho očakávané preteky v Cíferi. Bála som sa októbrového počasia, ale oskar nesklamal, svietil a zohrieval. Len ráno sme baby museli trošku poohrievať pod bundami, lebo pochodili po rose a boli „celé“ mokré. Obavy som mala aj z rozhodcu z Ruska M. Kirillova, ale ani ten nesklamal a staval „anti-agilitné“ parkúry. Nechcem to tu veľmi rozoberať, ale ako inač sa dá nazvať parkúr, keď úroveň slovenských pretekárov sa nezmenila a parkúr dobehnú traja alebo piati zo šestnástich. Aj napriek parkúrom a chybám, ktoré sme spravili som bola so Sunny veľmi spokojná. V sobotu sme zabehli čistý parkúr agility a skončili na 4. mieste z 15 tímov so známkou V. Bola som na ňu veľmi pyšná, pretože úplne ukážkovo spravila hojdačku, v plnej rýchlosti na ňu vybehla, prikrčila sa a počkala na zóne. V skúške Sunny bežala tiež krásne, ale bola až príliš rýchla, keď vybiehala z tunela, takže sa strafila až do druhej tyčky v slalome. Aj napriek jednému odmietnutiu sa umiestnila na 2.mieste so známkou V. Jumping nám nevyšiel, nábeh do slalomu bol veľmi ťažký, tak som sa zamerala na to a Sunny mi iniciatívne skočila skočku, ktorú mala v ceste, takže dis. Škoda, pretože Romanko mi hovoril, aby som si na tu skočku dala pozor. Aj napriek disku sme v sobotu oslavovali, pretože Stellinka mala meniny. A kde jej môže byť lepšie ako s kamarátmi.

V nedeľu sa nedal zahanbiť ani rozhodca T. Glabazňa a staval napodobeniny parkúrov rozhodcu M. Kirillova. Ako prvý sa behal jumping. Tento krát som si dávala väčší pozor, pretože tunel pri slalome bol ešte lákavejší a tak sme zabehli veľmi pekný jumping s jedným odmietnutím na slalome (lepšie ako dis) a skončili na 2. mieste so 16 tímov. Tento parkúr nezabehol nikto čisto a s nami ho dobehlo len 5 tímov. V ďalšom behu sa nám veľmi nedarilo. Neviem prečo, ale Sunny úplne odignorovala hojdačku, nechcela na ňu ísť, takže sme sa diskli. Posledný beh, teda skúšku sme si vychutnali. Sunny bežala krásne a aj hojdačku zvládla perfektne. Zabehli sme čistý parkúr, ale o 2 sekundy pomalšie ako naša Monika s Charliem, takže sme skončili na 2. mieste so známkou V. V konečnom hodnotení agility a jumping za dva dni sme sa so Sunny umiestnili na 5. mieste zo 16 small tímov. Som veľmi spokojná, pretože Sunny sa stále zlepšuje a zrýchľuje a hlavne ju agility veľmi baví. Ešte stále prežívam radosť z týchto pretekov, pretože skvelá atmosféra medzi nami drakmi pedigrákmi sa nedá ani opísať. A vyhodnotenie, úplne super, pretože sme veľa krát mohli kričať naše 1,2,3, Pedigree. Ak chcete, môžete si pozrieť fotky a videá.

Korneuburges Werfttrophy (2in1)

Tento víkend 15. – 16. 8. 2009 sme sa zúčastnili dvojdňového preteku 4. Werfttrophy (2in1) v Korneuburgu. 2in1 preto, lebo sa behalo aj vonku aj v hale. S mojími babami som si prvý krát vyskúšala beh na koberci. Mne sa to celkom páčilo, pretože koberec to bol nový a kvalitný. Stelle sa hala nepáčila a trošku sa v nej bála. Zato Sunny s halou problém nemala, ale koberec ju prekvapil. Šmýkalo sa jej v slalome, takže som ju nemohla zrýchľovať a odrazy pred skočkami neboli tiež ako na tráve. V jednotlivých behoch sa nám aj darilo aj nedarilo. Stella začala skúšku pekne, išla aj hojdačku, ale do 15 skočky sa jej už nechcelo. Zobraziť celý článok »

Dni plné agility

Všetko sa to začalo už v piatok 7.8.2009, keď sme sa zúčastnili ukážky agility, ktorú robil náš klub Pedigree. Ivetka nám postavila krásnu dráhu. Tento krát som behala nie len so Sunny, ale aj so Stellou. Stella bola trošku prekvapená z okolia, ale zvládla to super a bežkala pekne. Sunny nerozhádzalo nič a skákala a behala ako profesionál. Aj keď nás, žltých drakov pedigrákov, bolo pomenej kvôli pracovnému dňu, ukázali sme divákom, že šport agility je naozaj krásny. Sobotu sme strávili na cvičáku. Roman nám postavil krásne, ale dosť náročné dráhy. Náročné preto, lebo sa blížia Majstrovstvá sveta a tí najlepší draci musia naberať formu, aby nás dobre reprezentovali. Zároveň sme si v sobotu odskočili opäť na ukážku agility a bolo to ešte lepšie ako v piatok. Bolo nás už viac, takže sa ľudia mali na čo pozerať. V sobotu som tiež behala s obidvoma babami a predviedli sa pekne. Ukázali divákom, že aj taký malý psík, ktorého veľa ľudí považuje za gaučového povaľača, je veľmi šikovný a má rád šport agility. Zobraziť celý článok »

Kvalifikačné preteky

Dňa 11.7. – 12.7.2009 sa na Kamennom Mlyne zišli kvalifikanti zo Slovenska, aby zabojovali o miesta v reprezentácii na tohtoročných Majstrovstvách sveta agility v Dornbirne (Rakúsko). Roman sa snažil a pripravil krásne parkúry, ktoré potrápili všetkých pretekárov. Najťažšiu úlohu mala Ivetka, rozhodnutie muselo padnúť v nedeľu. Ja som pomáhala pri parkúre a nafotila som zopár fotiek, ktoré môžete vidieť tu.

Pasívne agilitenie

Presne tak sme nazvali náš tábor, ktorý sa konal od 7.7. – 10.7.2009 v krásnom prostredí Kamenného Mlynu, pretože nám nešlo len o trénovanie agility, ale aj o zábavu počas tréningu aj mimo neho. Hneď na začiatku sme boli rozdelení do skupín a my krpci sme trénovali pod vedením skúsenej dlhoročnej agiliťáčky Renáty. Renča nám pripravila krásne parkúry, boli aj zložité, ale ako sa povie, malo to gule. Aj keď Renáta behá už len v kategórii large, vedela mi veľmi dobre poradiť aj s dráhou pre small. Raz sme trénovali aj s Ivetkou a tá mi tiež radila ako zlepšiť a zrýchliť Sunny a Stellu. Ivetka je proste človek na správnom mieste. Vďaka dlhoročným skúsenostiam dokáže poradiť každému psovodovi a psíkovi. Ale musím sa poďakovať aj Romanovi, pretože aj ten si nás všímal a vymyslel na nás hru, ako sa mám hrať so Stellou a Sunny na parkúre. Dúfam, že sa budem správne hrať a raz to prinesie ovocie. Počas každého dňa sme mali o zábavu postarané, sme veselý klub a vieme sa zabaviť. Veľa krát som už hrala človeče, ale takú srandu ako pri hre s Oľgou, Monikou, Evičkou a Ivetkou som nikdy nezažila. Do postelí sme líhali poriadne unavení a s radosťou na ďalší deň. Žiaľ, musel prísť a prišiel aj ten posledný deň tábora a mne sa nechcelo odísť. Všetko raz musí skončiť, ale spomienky ostávajú v nás. Rok však ubehne ako voda a opäť tu bude náš tábor, na ktorý sa už teraz veľmi teším. Fotky z úžasného tábora môžete vidieť v galérii.